Pochopenie menovej politiky a jej účel a nástroje a príklady menovej politiky

Pochopenie menovej politiky

V makroekonómii menová politika je úsilie vynaložené vládou v roku 2006riadiť a kontrolovať množstvo peňazí v obehu, aby sa dosiahla lepšia úroveň hospodárstva. Niektoré charakteristiky hospodárstva sa lepšie vyznačujú schopnosťou kontrolovať cenovú stabilitu (infláciu), zvyšovať pracovné príležitosti a zlepšovať blahobyt spoločnosti.

Vláda môže znížiť, pridať aleboudržiavať množstvo peňazí v obehu, aby sa udržala stabilita hospodárstva krajiny. Ak je narušená stabilita, na obnovenie situácie sa používa menová politika.

V Indonézii je menová politika regulovanáv zákone č. 3 z roku 2004, v ktorom sa uvádza, že centrálna banka alebo indonézska banka implementujú menovú politiku smerom k menovým cieľom, ako sú peňažná zásoba alebo úrokové sadzby, aby sa udržala miera inflácie.

Vláda má dva spôsoby ovplyvňovania peňažnej zásoby, a to kontrakčné politiky (monetary sťahovacie politika) a expanzívna menová politika (nákladná finančná politika). Prilákavé politiky alebo tiež nazývané prísne peňažné politiky (prísna peňažná politika) je politika na zníženie množstva peňazí v obehu, napríklad zvýšenie úrokových sadzieb, zvýšenie hotovostných rezerv a obmedzenie pôžičiek.

Kým expanzívne politiky alebo tiež volalpri politike voľných peňazí platí opak, a to zvýšenie množstva peňazí v obehu prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb, zníženia hotovostných rezerv a uvoľnenia úveru.

Pochopenie menovej politiky podľa odborníkov

Pokiaľ ide o niektorých odborníkov, ktorí vyjadrili svoje názory týkajúce sa menovej politiky, medziiným nasledujúcim spôsobom.

1. Muhammad Natsir

Mohamed Natsir tvrdí, že táto politikaMenové opatrenia sú všetky činnosti alebo snahy centrálnej banky ovplyvniť vývoj menových premenných (peňažná zásoba, úrokové sadzby, úrokové sadzby z úverov a výmenné kurzy) pri dosahovaní očakávaných cieľov.

Okrem toho je konečným cieľom menovej politikyako súčasť makroekonómie má pomôcť dosiahnuť makroekonomické ciele, medzi iným: hospodársky rast, zamestnanosť, cenovú stabilitu a platobnú bilanciu.

2. Boediono

Podľa Boediona je menová politikaopatrenia vlády (centrálnej banky), ktoré majú vplyv na vykonávanú makroekonomickú situáciu. Pri dosahovaní tohto cieľa sa centrálna banka alebo menový úrad usiluje o prijatie opatrení, ako je regulácia rovnováhy medzi peňažnou zásobou a zásobami tak, aby sa dala regulovať inflácia, realizácia úplných pracovných príležitostí a vyrovnávanie dodávok / distribúcie tovaru.

3. Perry Warjiyo

Menová politika je politika menového orgánu alebo centrálnej banky vo forme kontroly peňažných množstiev (peňažné agregáty) na dosiahnutie rozvojových aktivítpožadovaná ekonomika. Menová politika je okrem toho neoddeliteľnou súčasťou makroekonomickej politiky, ktorá sa vykonáva tak, že sa zohľadňuje cyklus hospodárskej činnosti, povaha hospodárstva krajiny a ďalšie hospodárske základy.

4. Muana Nanga

Definícia menovej politiky (menová políciay) podľa Muana Nanga je politika uskutočňovaná vládou alebo menovým orgánom pomocou variabilnej ponuky peňazí (peňažná zásoba) a úrokové sadzby (úrokové sadzby) pri ovplyvňovaní agregovanej úrovne dopytu (agregátny dopyt) a znížiť nestabilitu v ekonomike.

5. Nopirin

Podľa Nopirina je menová politika krokom, ktorý podnikol menové orgány (centrálne banky), aby mali vplyv na množstvo peňazí obeh a úver, ktorý v konečnom dôsledku ovplyvní hospodársku činnosť komunitu.

6. Iswardono

Menová politika podľa Iswardono je jedna časť intEgral makroekonomických politík zameraných na downloadDukung úspech cieľ, konkrétne hospodársky rast vysoká cenová stabilita, spravodlivé rozdelenie vývoja a súvahy platba.

Ciele menovej politiky

Na základe vyššie uvedeného porozumenia to môže byť známeže konečným cieľom menovej politiky je vytvorenie stabilných ekonomických podmienok. Vytvorená menová politika je v zásade dynamická, čo znamená, že táto politika sa každý rok mení na základe hospodárskych podmienok krajiny v tom čase. Okrem toho menová politika medzi krajinami nie je rovnaká.

V Indonézii centrálna banka alebo Bank Indonesia je orgán zodpovedný za formuláciu menovej politiky. Existujú 3 hlavné ciele menovej politiky, ktoré budú vysvetlené takto

1. Ovládanie inflácie

Všeobecne platí, že pojem inflácie jeekonomické podmienky, v ktorých dôjde k dlhodobému zvýšeniu cien. K inflácii môže dôjsť, pretože množstvo peňazí v obehu je vyššie ako dodávka tovaru a služieb v komunite. Menová politika je jedným z snáh, ktoré možno vynakladať na kontrolu inflácie, konkrétne vláda môže znížiť množstvo peňazí obiehajúcich v spoločnosti.

2. Zvýšiť pracovné príležitosti

Ekonomika krajiny sa považuje za stabilnú, keďmnožstvo peňazí v obehu je v rovnováhe s dodávkou tovaru a služieb. V stabilnej ekonomike bude veľa podnikateľov investovať. Investíciami nepriamo zvýši nové pracovné miesta. Ovplyvní to aj zníženie počtu nezamestnaných.

3. Ovládanie výmenných kurzov mien

Cieľom menovej politiky je tiežkontrola výmenného kurzu domácej meny voči cudzím menám. Napríklad vláda môže nastaviť množstvo rupií na určitej úrovni, aby znížila nadmernú volatilitu výmenného kurzu.

4. Morálne odvolanie ekonomických záležitostí

Okrem zníženia množstva peňazí v obehuPri vyššie uvedenej metóde sa orgán menovej politiky tiež vyzval, aby hospodárske subjekty, najmä banky, postupovali opatrne pri poskytovaní úverov verejnosti. Jeho zámerom bolo kontrolovať obeh peňazí v komunite.

Nástroje menovej politiky

Vláda používa päť typov nástrojov na riešenie politiky tvorby peňazí, a to nasledovne.

1. Operácie na voľnom trhu

Politika otvoreného trhu je politika prijatá spoločnosťou Bank Indonesia s cieľom znížiť alebo zvýšiť množstvo peňazí obiehajúcich v komunite. Trik je predajom certifikátov Bank Indonesia (SBI) alebo nákupom cenných papierov obsiahnutých na kapitálovom trhu.

Keď množstvo peňazí cirkuluje v komuniteprebytok, vláda predá certifikát tak, aby množstvo peňazí v obehu bolo možné minimalizovať. Naopak, keď sa zníži množstvo peňazí v obehu v komunite, vláda kúpi cenné papiere prostredníctvom kapitálového trhu, aby sa množstvo peňazí v obehu vrátilo do stability.

2. Diskontná sadzba

Zľava je politika, ktorú prijala banka Indonézia na zníženie alebo zvýšenie množstva peňazí obiehajúcich v komunite zmenou zľavy, ktorú používajú komerčné banky.

Keď vláda chce znížiť množstvo peňazínesplatené, centrálna banka sa rozhodne zvýšiť úrokové sadzby komerčných bánk, ktoré si požičiavajú peniaze. Medzitým, keď chce vláda zvýšiť množstvo peňazí v obehu, centrálna banka zníži úrokové sadzby. Vláda tak môže kontrolovať mieru peňazí v obehu.

3. Politika pomeru hotovosti

Táto politika sa týka krokov, ktoré centrálna banka prijala pri stanovovaní predpisov na zvýšenie alebo zníženie typických rezerv (pomer hotovosti). Ak chce centrálna banka znížiť peňažnú zásobu, môže zvýšiť hotovostné rezervy. Naopak, ak chce centrálna banka zvýšiť objem peňazí v obehu, môže znížiť typické rezervy. Urobilo sa to, aby bolo možné kontrolovať mieru inflácie.

4. Prísna úverová politika

Úverová politika úzko súvisí s činnosťamidohľad nad výškou peňazí v obehu v komunite, kde centrálna banka rozhoduje o komerčných bankách, ktoré poskytujú pôžičky na základe podmienok 5C, schopnosť, znak, vedľajšej, kapitála Ekonomický stav.

5. Politika morálneho tlaku (morálna žaloba)

Tento posledne uvedený nástroj má metódurôzne na kontrolu množstva peňazí obiehajúcich v komunite, konkrétne poskytovanie obehu, oznámení alebo prejavov komerčným bankám a iným hospodárskym subjektom. Oznámenie obsahuje výzvu alebo zákaz vlády držať alebo uvoľňovať pôžičku. Vláda tak dúfa, že hospodárske subjekty pochopia prijaté politiky.

Príklad menovej politiky

Pokiaľ ide o príklady menovej politiky v Indonézii, konkrétne:

• Bank Indonesia môže predávať certifikáty alebo nakupovať dôležité papiere prostredníctvom kapitálového trhu.
• Keď sú ekonomické podmienky na úrovnistabilný, centrálna banka sa rozhodne znížiť úrokové sadzby. Mnoho ľudí tak poskytne pôžičky, ktoré sa pravdepodobne použijú na investície do komunity. Naopak, keď sú hospodárske podmienky na najnižšom bode, centrálna banka zvýši úrokové sadzby, čo vedie k tomu, že veľa ekonomických aktérov sa rozhodne šetriť. Týmto spôsobom je možné znížiť množstvo peňazí, ktoré cirkulujú v komunite.
• Inflácia spôsobí pokles hospodárskej aktivity. Na prekonanie tohto problému môže úrad predávať osvedčenia na zníženie množstva peňazí obiehajúcich v komunite.
• Centrálna banka zvýši svoje minimálne hotovostné rezervy, keď dôjde k inflácii, aby sa obeh peňazí mohol znížiť.

Toto je úplné vysvetlenie porozumeniamenová politika, jej ciele, nástroje a príklady menovej politiky. Dúfajme, že vyššie uvedený článok je užitočný a môže prispieť k vášmu obzoru v hospodárskej oblasti. Ďakujem.